Žijeme v období, kedy sa z fotografov stavajú viac profesionálni editori fotografie ako samotní fotografi. Vidíme to všade okolo seba. Billboardy, časopisy, titulky, televízia, videoklipy, booky, internet proste všade dominuje obraz, ktorý je tak čistý, hladký a plytký, že nás zaujme maximálne na pár sekúnd (ak vôbec) a s prvým pohľadom doprava alebo doľava zabudnete, čo ste práve videli.
Netvrdím, že by sme mali prestať upravovať fotogragie, to určite nie. Sám som veľkým fanúšikom Photoshopu, ale niekedy mám pocit, že ľudia nevedia, kedy majú "Merge Layers" a kliknúť na "Save As".
V Júni 2013 som si na narodeniny kúpil starý Lomo Lubitel 166+, pretože som v mojej digitálnej tvorbe istým spôsobom prestal vidieť nadšenie, ktoré som dovtedy pociťoval zo samotného fotenia. Potreboval som zmenu, niečo, čo by ma opäť inšpirovalo a rozšírilo môj pohľad na fotografiu. Vtedy som sa obrátil k úplným základom fotky - k filmom.
Zistil som, že fotografovanie je oveľa ťažšia a oveľa krajšia činnosť, ako som si myslel. Nemôžete "nacvakať" 300 záberov a povedať si, že niečo z toho bude. V tomto prípade musíte veľmi dobre zvážiť, čo chcete odfotiť a ako chcete daný objekt zachytiť, pretože niekedy máte na filme iba 15 záberov. A keď nafotíte, stále neviete, čo ste vlastne odfotili. Bude tam dosť svetla? Zaostril som to dobre? Pretočil som film pred tým, ako som urobil ďalší záber alebo som zabudol a teraz sa zábery navzájom prekryjú? Je to úžasný zážitok, keď si konečne prezeráte vyvolané fotky. Sú iné, ako tie digitálne. Majú hĺbku, starý šum, svoje nedokonalosti, ktoré ich robia dokonalé a v niektorých prípadoch aj nadčasové.
We're living in an era where photographers are becoming more editors of photography than ever. We can see it all around us. Billboards, magazines, covers, TV, videos, books, internet basically everywhere. The image is clear, smooth and without any deepness. It grabs our attention for few seconds (at max) and then we immediately forget what we just saw because it's uninteresting it's not unique it's just another retouched pic.
I'm not saying we should stop using editing softwares like Photoshop not at all! I enjoy it. I love to create things in Photoshop. I love how you can bring out your own vision of beauty through the Photoshop but sometimes I've got a feeling that people don't know when is the right time to "Merge Layers" and "Save As".
In Jun 2013 I bought a present for myself - an old-fashioned camera. I went to an e-shop and bought Lomo Lubitel 166+. I decided to buy the camera because I felt like my "digital" view on photography kinda loose its beauty. I felt like I'm not creative enough and my ideas were just bland. It was the right time to change something and to expand my capabilities so I turned to basics of photography.
I realized making a photo is much harder (and exciting) task to do than I thought it is. You can't make 300 shots and hope that some of them will be awesome. In this case you have to think twice (I usually think at least 5 times lol - Is it gonna be sharp enough? What about ISO? Is it the right angle? Etc.) before you actually shoot a picture because sometimes there're only 15 shots which you can get out of one camera film. Everything is manual.
It's an incredible experience and such an exciting (if you screwed up not as exciting) feeling when you finally see your pictures. They're different than digital pictures. These pictures have depth, an old noise, imperfections that make them perfect and sometimes even timeless.
Tieto fotky som nafotil v Decembri minulého roku, spolu s mojou dlhoročnou kamarátkou Zuzkou. Jedno studené upršané ráno sme sa odviezli autom do Demänovskej doliny a po vyfajčení dvoch cigariet sme zablúdili ku jazeru v strede lesa. Bola neskutočná zima a fúkal veľmi nepríjemný horský vietor.
I shot these pictures in December 2013 along with a friend of mine Zuzka. During one cold and rainy morning I took my dad's car and we drove to Demänovská Dolina and after we smoked 2 cigarettes we got lost in a forrest where we found a beautiful calm lake. It was freezing outside and the wind was extremely cold.
Bolo to zvláštne...veľmi tiché, a tak mrazivo pekné.
It was weird...quit and so frostily beautiful.
Tu som zabudol pretočiť film, čiže v podstate sa pozeráte na dve fotografie (moja "špecialita", ktorá niekedy vyjde, inokedy #absolútnevôbecanináhodouwtfnie)
In this picture you can see how I forgot to roll the film so actually you're looking at 2 pictures in one.
In this picture you can see how I forgot to roll the film so actually you're looking at 2 pictures in one.
Okrem Lomo Lubitelu som fotil aj na digitálnu zrkadlovku. Skúste porovnať fotografie z Lomo Lubitel a zo zrkadlovky. Čo si o tom myslíte? Ktoré sa Vám osobne viac páčia? Môžete mi nechať Váš koment pod článkom. Ďakujem :)
During this photo shoot I also used my digital camera. Pictures below are taken with it. What do you think? Do you prefer pictures taken with Lomo Lubitel or with my digital camera? Leave your comment below. Thank you :)
